O čo v nej ide? O aktívnu účasť všetkých občanov na veciach verejných. O spolupodieľanie sa na formovaní miest a obcí Slovenska (nielen jeho). O kooperáciu našich zástupcov s nami samotnými, priamo pri realizácii jednotlivých projektov, týkajúcich sa opäť len nás všetkých. Jedným z atribútov participatívnej demokracie je aj participatívny rozpočet (súčasť participatívneho stromu), ako nástroj, pomocou ktorého sa môžu samotní občania mesta, obce, alebo štátu aktívne spolupodieľať na rozvoji ich okolia. Myslíte, že som si to práve vymyslel? Ale kdeže. Participatívny rozpočet je vo svete známy už niekoľko desiatok rokov. Poznajú ho ľudia v Európskej únii (Francúzsko, Portugalsko,...), v Južnej Amerike (Brazília), ale aj  Severnej Amerike (USA). Dokonca sa podarilo rozbehnúť pilotný projekt participatívneho rozpočtu aj u nás na Slovensku. Ide o projekt, ktorý v hlavnom meste Slovenska, Bratislave, realizuje občianske združenie Utopia v spolupráci s primátorom mesta a mestským zastupiteľstvom. Tak prečo by sme sa nemali pridať aj my - Ružomberčania. 

            Veď novovzniknuté občianske združenie Tvorivý Rozvoj si participatívny rozpočet a aktívnu účasť občanov na správe vecí verejných a rozvoji mesta, stanovilo ako jeden zo svojich primárnych cieľov. Popri rozvoji kultúry, rozvoji verejnej edukácie a rozvoji nás samých, by sme chceli pomôcť našim spoluobčanom podieľať sa priamo na formovaní tváre nášho mesta. Preto sme sa rozhodli osloviť OZ Utopia, aby nám poskytlo základný know how o participatívnom rozpočte, aby sme ho tak aj my, Ružomberčania, vedeli aplikovať priamo v praxi. OZ Utopia odsúhlasila vzájomnú spoluprácu a projekt PR – Ružomberok je na svete. Pozrime sa ale, ako funguje samotný mechanizmus  participatívneho rozpočtu.

Participatívny mechanizmus

Už zo samotného názvu participatívny rozpočet, by malo byť väčšine z vás jasné, že v ňom pôjde predovšetkým o dve základné veci: aktívnu participáciu a mestský rozpočet. To znamená, že participatívny mechanizmus zabezpečuje ľuďom aktívne sa podieľať pri používaní mestských peňazí, samozrejme za stálej spolupráce s mestských zastupiteľstvom, ktoré si určité percento z nás zvolilo. O aký balík peňazí ide? To je vždy na samotnom mestskom zastupiteľstve a jeho benevolentnosti a dôveryhodnosti, ktorú vloží ono samo do svojich občanov a ich aktivít, samozrejme pri zachovaní vzájomnej aktívnej kooperácie. Percentá uvoľnených peňazí na občianske projekty sa rôznia aj v mestách realizujúcich participatívny rozpočet vo svete. Od mne známeho 1%, ktoré prisľúbil primátor mesta Bratislavy pre jej občanov na realizáciu ich projektov, až po 100% spravovanie mestských peňazí v krajinách Južnej Ameriky, napríklad v meste Porto Alegre (Brazília), kde tento projekt odštartoval svoj život vo výške 20 %. Nedá sa povedať, koľko by to malo byť u nás, nakoľko aplikácia participatívneho rozpočtu je vždy závislá od konkrétnej lokality.

Pokúsime sa mestské zastupiteľstvo najprv požiadať o základné financovanie pilotného projektu, na ktorom sa preukáže transparentnosť a dôveryhodnosť  tohto projektu. Postupne by sme však chceli zvýšiť objem takto prerozdeľovaných peňazi až na 1%, tak ako to urobili facilitátori PR z Utopie v Bratislave. Nazdávame sa, že je to dostatočné množstvo peňazí na odštartovanie projektu participatívny rozpočet – Ružomberok. Samozrejme, mestské zastupiteľstvo bude aj naďalej s nami kooperovať pri využívaní tejto čiastky. Ako? Prostredníctvom spoločného zvažovania predložených projektov vypracovaných samotnými občanmi.

Projekty a komunity

            Správny mechanizmus participatívneho rozpočtu obsahuje ešte ďalšie dve veci. V prvom rade sú to občianske komunity. Delia sa predovšetkým podľa dvoch základných princípov: podľa miesta – lokality a podľa témy. Bude potrebné, aby sa vytvorili komunity ľudí podľa teritoriálneho usporiadania mesta (jednotlivé mestské časti, napr. Roveň, Baničné, Klačno, centrum, Biely Potok, atď.), ale zároveň aj komunity, ktoré budú zodpovedať základným tematickým okruhom týkajúcich sa tvorivého fungovania nášho mesta (napríklad mládež, seniori, zelené mesto, doprava v meste, školstvo, kultúra, atď.). Každý občan bude v prvom rade zaradený automaticky do teritoriálnej komunity podľa miesta bydliska, no zároveň sa môže podľa svojho záujmu zahlásiť do akejkoľvek tematickej skupiny a zapájať sa do kreovania projektov v danej oblasti.

            Komunity sa stretávajú osobne, v lepšom prípade každý týždeň. Okrem iného je interakcia zabezpečená pomocou E-participácie. Na Slovensku používa OZ Utopia open source program Liferay, ktorý slúži jednotlivým komunitám na komunikáciu a zaznamenávanie vlastných nápadov a pripomienok ohľadne fungovania mesta. Výstupom zo stretnutí komunít by mali byť projekty, ktoré budú pripravené na realizáciu.

            Samozrejme tieto sa ešte postupne procesom deliberácie ohodnotia a schvália aj za podpory mestského zastupiteľstva. Jednotlivé komunity si spomedzi svojich členov vyberú dvoch zástupcov, ktorí ich zastupujú pred mestským zastupiteľstvom pri spoločnom prezentovaní a prehodnocovaní navrhnutých projektov. Po prvom kole sa vracajú aj s pripomienkami k jednotlivým projektom do komunity, kde projekty upravia tak, aby boli spokojné všetky strany a idú s nimi v druhom kole opäť na mestské zastupiteľstvo, kde by už nemal byť problém so schválením upravených projektov.

            Diskutabilným môže byť zvolenie si komunitných zástupcov. Nejde opäť len o inú formu zastupiteľskej demokracie? Nie, nakoľko títo môžu byť komunitou kedykoľvek odvolaní a navyše vždy musia byť minimálne dvaja, ak by jeden podľahol napríklad korupcii. V projekte participatívnej demokracie je dôležité hlavne to, že projekty ktoré majú pomôcť pri rozvoji mesta sú z dielne samotných občanov a slúžia výlučne verejným účelom. V projekte participatívneho rozpočtu neprichádzajú v úvahu projekty, ktoré by slúžili len na súkromné účely niektorých jednotlivcov. Navrhované projekty sú nápady, potreby a postrehy občanov, ohľadne toho, čo v meste chýba, čo by zlepšilo samotnú životnú úroveň obyvateľov. Okrem toho však pomáhajú občania ešte zlepšovať už existujúce služby, ktoré poskytuje mesto verejnosti. Pomocou pripomienok, ale aj aktívnej účasti pri ich prehodnocovaní pomáhajú skvalitňovať samotné mestské služby, ako je napríklad doprava v meste, sociálne domovy, recyklácia odpadu, atď.

Rozvoj mesta zo seba samého

Participatívny rozpočet je tak vhodným nástrojom ako zabezpečiť  aktívny rozvoj mesta pri nenavyšovaní nákladov potrebných na revitalizáciu mestských štruktúr. Je nástrojom ako zaktivizovať samotných občanov, aby sa podieľali na spravovaní vecí verejných a zároveň sa tak zapojili do tvarovania jednotlivých mestských častí, ich priorít, hodnôt a cieľov. Prečo by sme pri správe mesta nepočúvali ľudí, ktorí v ňom bývajú, ľudí, ktorí vedia čo potrebujú? Samozrejme participatívny rozpočet nenechá mesto živelnej pohrome fantastických, nezrealizovateľných projektov. Jeho účelom je postupne skvalitňovať za spoluúčasti občanov a mestského zastupiteľstva kvalitu života v meste, na vidieku a tým aj v celom štáte. Navyše sa pasívny vzťah občanov a ich pochopenie pre fungovanie veľkých konglomerácii postupne premení na aktívne chápanie a zapájanie sa do spoločenského diania. Peniaze z mestského rozpočtu by mali tak, či onak smerovať na čo najlepšie fungovanie mesta, tak prečo neumožniť ľuďom, aby aktívne prispievali k tvorivému rozvoju mesta. Oni si tak budú lepšie uvedomovať, aké zložité môže byť správne spravovanie mesta, čo všetko to obnáša a navyše si budú väčšmi vážiť nové možnosti, ako aj zrealizované úpravy a zásahy do ich/nášho okolia. Nazdávam sa, že prišiel čas doviesť vzťah mesta a občanov k rovnocennosti a vzájomnej kooperácii.

Autor je študenton na SAV - FÚ a členom občianskeho združenia TVORIVÝ ROZVOJ.